Prečo vyhral Trump

V roku 2002 dvaja americkí politológovia Ruy Texeira a John Judis vydali knihu s názvom Emerging Democratic Majority, teda Novo sa rodiaca demokratická väčšina. Argumentovali, že s rastúcim pomerom menšín, čiže hlavne Hispáncov a černochov, je Demokratická strana predurčená k svetlým volebným zajtrajškom. Predpoklad stál na fakte, že menšiny tradične volili demokratov. Teda s ich vzrastajúcim podielom bude rásť aj podiel demokratických hlasov.

Donald Trump práve túto tézu úplne rozkopal. Jeho víťazstvo totiž stojí na hlasoch menšín, hlavne Hispáncov. Podľa jedného z exit pollov Trump získal 45 percent z nich, čo by bol historický úspech. Bolo by to viac ako George Bush v roku 2004, a to sa Bush vždy honosil tým, že s Hispáncami má dobré vzťahy. Dokonca hovoril plynule po španielsky. Ak by sme počítali iba hispánskych mužov, získal dokonca väčšinu, 53 percent.

Trump si Hispáncov naklonil tým, že ich dourážal. Teda nie všetkých, iba tých z Portorika. Zhruba týždeň pred voľbami usporiadal obrí volebný míting v slávnej Madison Square Garden v New Yorku. Ako jeden z jeho predskokanov tam rečnil Tony Hinchcliffe, komik špecializujúci sa na „urážlivé vtipy“.

Pri svojom vystúpení nazval Portoriko hromadou odpadkov. Takmer do zatvorenia volebných miestností sa riešilo, že tento nevhodný vtip môže Trumpovi prehrať voľby. Portorikánci tvorili kľúčovú volebnú skupinu. Mohlo to tiež pripomenúť ostatným Hispáncom, že Trump nie je teoreticky na ich strane.

Hispánci netvoria jednoliatu skupinu

Tieto predpovede sa nezhmotnili. Hispánci napriek všetkej snahe liberálov netvoria jednoliatu skupinu. Kubánci a Venezuelčania na Floride neznášajú ľavicu a volia republikánov. A hlavne aj Hispáncov trápi jedna z najväčších tém volieb, migračná kríza na americko-mexickej hranici.

Liberálna teória hovorí, že by mali so svojimi latinskoamerickými druhmi cítiť spolupatričnosť a byť za ich prijímanie. Lenže Hispánci, často žijúci v pohraničných štátoch, sú práve tí, ktorí cítia tlaky a problémy, ktoré vyvoláva migračná vlna. Zároveň nutne nejde o nedávnych prisťahovalcov, napríklad takí Tejanos sa usídlili v Texase dávno predtým, než sa tento štát stal súčasťou USA.

K tomu treba pripočítať kultúrne vojny. Hispánci, vo veľkej miere konzervatívni katolíci, na progresívne novoty príliš nepočujú. Napríklad nedávna štúdia skúmala nadšenie Hispáncov pre používanie rodovo neutrálneho výrazu latinx namiesto latino. Došla k názoru, že čím viac sa tento termín tlačí, tým viac posúva Hispánca doprava.

Nakoniec aj Hispáncov ovplyvňuje ekonomika. Aj keď analytici upozorňovali, že objektívne čísla nie sú úplne zlé, všeobecne medzi Američanmi vládla nálada, že sa im príliš nedarí. Bol to následok vysokej inflácie v prvej polovici Bidenovho prezidentovania. Nedá sa popierať, že všetko zdraželo. Celkovo dve tretiny z nich malo pocit, že krajina je „na zlej ceste“.

Tri hlavné dôvody

Takže migrácia, ekonomika a kultúrne vojny. To sú tri dôvody, prečo Hispánci volili nad očakávania Trumpa. A nielen Hispánci, všetci Američania. Avšak to dobre ukazuje demokratickú pochabosť spoliehať sa na to, že etnická spolupatričnosť preváži nad skutočnými problémami.

Proti tomu Kamala Harrisová nedokázala nič ponúknuť. Donald Trump má milión charakterových chýb, od preukázaných nevier cez hrubé vystupovanie a detinskú chaotickosť až po pochybný postoj k demokratickým procesom. Súčasne všetci vedia, čo od neho čakať, a nemožno spochybňovať, že s ním je niekedy celkom zábava.

Trumpov tím sa tiež nebál ísť do kultúrnych vojen. Nasadil napríklad reklamu, v ktorej tvrdil, že zatiaľ čo Harrisová bojuje za nich (they) on bude bojovať za vás (you). Vtip bol v tom, že zámeno they je tiež označenie pre nebinárne osoby. Trump tým dal jasne najavo, na ktorej strane stojí v kultúrnych vojnách. Nezabudol pripomenúť, že Harrisová v roku 2019 v akomsi dotazníku vyplnila, že podporuje zmeny pohlavia pre zadržiavaných migrantov zadarmo. Umne tým spojil strach z migrácie, zločinnosti a progresívnych výstrelkov.

Harrisová je prázdna nádoba. V podstate štandardná demokratka. Pokiaľ má vlastnú originálnu myšlienku, tak to rozhodne nedáva najavo. Svoje názory sa snažila tak úspešne skrývať, že jej to najskôr prehralo voľby. Najprv sa vyhýbala rozhovorom, aby náhodou nepovedala niečo, čo by mohlo rozhnevať voliča. Keď sa tento postoj ukázal ako neudržateľný, rozhovory začala rozdávať, ale pokračovala v stratégii nič nepovedať.

Kde urobila Harrisová zásadné chyby

Na čo sa Harrisová spoliehala a kde pochybila. Nakoniec sa jej témy obmedzili na dve. Po prvé: Trump je fašista. Varovanie, že americká demokracia nemusí ďalšie Trumpovo volebné obdobie prežiť, bolo hlavným posolstvom záveru jej kampane. Narážalo ale na jeden zásadný problém, Trump už raz prezidentom bol a americká demokracia pokračuje. Preto voliči na toto varovanie nepočuli. Iste, bol tu útok na Kapitol 6. januára 2021, ten však nakoniec k ničomu neviedol. Američania to vytesnili.

Jej druhou témou boli potraty. Trumpom menovaný Najvyšší súd v roku 2022 zrušil ústavné právo na interrupciu. Nezakázal ju, len povedal, že je na rozhodnutí jednotlivých štátov. Kedykoľvek sa v nasledujúcich dvoch rokoch demokratom podarilo urobiť z potratov volebnú tému, viedlo sa im nad očakávania dobre. Harrisová evidentne dúfala, že sa to podarí aj v prezidentských voľbách.

Správnosť stratégie tesne pred voľbami zdanlivo potvrdzoval prieskum od legendárnej politologičky Ann Selzerovej, všeobecne uznávanej expertky na jej domovský štát Iowa. Ten nikto neradil medzi prelietavé štáty a všeobecne sa očakávalo, že tam vyhrá Trump. Prieskum Selzerovej však senzačne tvrdil, že tam vyhrá Harrisová, a to o tri percentuálne body. Dôvod? Biele ženy sa mali masívne prikloniť k Harrisovej na protest proti rozhodnutiu zrušiť právo na potrat. V Iowe pred pár mesiacmi vošiel do platnosti zákon značne ho obmedzujúci. Nakoniec Trump v Iowe vyhral.

Ženy naozaj prevažne volili Harrisovú. Muži sa však priklonili k Trumpovi. Podľa exit pollu pre NBC News Harrisová zvíťazila u žien o 12 percentuálnych bodov (55 ku 43) a Trump u mužov o 9 bodov (53 ku 44). Boj za potraty vymazala Trumpova ofenzíva v podcastoch „pre chlapov“. Zaujímavé je, že vydaté ženy skôr volili Trumpa.

Trump vystúpil v niekoľkých programoch známych tým, že ich počúvajú mladí muži. Najvýznamnejšou z nich je relácia Joea Rogana, svetovej podcastovej jednotky. Jeho publikum sa počíta na milióny. Dostal sa tak do povedomia ľudí, ktorí nedôverujú tradičným médiám. Harrisovú k Roganovi tiež pozvali, ale odmietla prísť. Pritom Rogan nie je známy svojou útočnosťou, skôr naopak. Spätne sa to najskôr bude hodnotiť ako zásadná chyba Harrisovej.

Ďalšia veľká chyba bola výber viceprezidenta. Harrisová sa rozhodovala medzi dvoma kandidátmi, guvernérmi Timom Waltzom z Minnesoty a Joshom Shapirom z Pensylvánie. Shapiro je vo svojom štáte extrémne obľúbený, aj medzi republikánmi, a navyše Pensylvánia je najdôležitejšia z prelietavých štátov. Shapiro mohol tamojším víťazstvom veľmi pomôcť. Lenže Shapiro je Žid, ktorý sa netají svojou podporou Izraela. Harrisová si nechcela znepriateliť moslimské hlasy v ďalšom kľúčovom štáte, Michigane. Tiež sa bála, že schopný a charizmatický Shapiro ju zatieni. Preto ho nakoniec nemenovala. Nakoniec prehrala Michigan aj Pensylvániu. Harrisová jednoducho nedokázala rozšíriť rady voličov v porovnaní s Bidenom.

A to bola jej tretia veľká chyba. Na rozdiel od Bidena mala Harrisová tú výhodu, že aspoň vždy bola duchom prítomná. Odmietala sa však akokoľvek dištancovať od nepopulárneho prezidenta. Voliči ju teda považovali za Bidenovo druhé volebné obdobie a vydesilo ich to.

Odmietnutie Bidenovej administratívy je rozhodne na popredných priečkach dôvodov, prečo Trump zvíťazil. Ten navyše dokázal masu svojich voličov rozšíriť. Analytik Chris Stirewalt rozdelil republikánov do troch skupín: Nikdy Trump, Vždy Trump a Vždy republikán. Trump stavil na to, že posledné dve skupiny ho budú voliť, nech sa stane čokoľvek.

V roku 2020 to však nestačilo, ba ani v roku 2016 nezískal absolútny počet hlasov. Preto si ich nijako nepredchádzal, ale hľadal hlasy na okrajoch spoločnosti. Môže sa ukázať, že kľúčové bolo angažovanie Roberta Kennedyho juniora. Tento bývalý demokrat a člen slávnej rodiny podporil Trumpa výmenou za sľub vplyvného postu v jeho administratíve. Kennedy je v mnohých ohľadoch regulárny blázon a konšpiračný teoretik. Napríklad odmieta všetky vakcíny ako zdraviu škodlivé. Priviedol však Trumpovi svojich fanúšikov.

Nakoniec sa tak ukáže, že údajný „fašista“ Trump zvíťazil s najrozmanitejšou volebnou skupinou medzi republikánmi. Tradiční konzervatívci pre neho hlasovali spoločne s Hispáncami i černochmi, s mladými mužmi i bláznami, s robotníkmi aj vydatými ženami. Trump bude vo svojom druhom volebnom období mať silnejší mandát ako v tom prvom. Pripravme sa, bude to jazda.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.